600 miliárd ročne na vesmír, zatiaľ čo na Zemi veľryby hynú v plaste

 

Vesmír odjakživa podnecoval ľudskú predstavivosť. Štáty aj súkromné korporácie dnes investujú miliardy dolárov do projektov spojených s prieskumom vesmíru, výstavbou rakiet, orbitálnych staníc či misií na Mars.

Medzitým oceány, kedysi symbol čistoty a sily prírody, sa menia na skládky plastu. Čoraz častejšie sa v médiách objavujú obrazy mŕtvych veľrýb s žalúdkami plnými plastových tašiek, pláží, ktoré namiesto piesku pokrývajú fľaše a odpadky, či rýb, v ktorých telách sa nachádza mikroplast.

Vynára sa teda otázka: či v honbe za snami o dobývaní vesmíru nestrácame zo zreteľa základnú zodpovednosť – starať sa o vlastnú planétu?

 

Obsah
1. Úvod
2. Odkiaľ sa berie číslo 600 miliárd?
3. Cena snov o hviezdach
4. Zem – planéta v kríze
5. Nádej v jednoduchých, prirodzených riešeniach
6. Zhrnutie
7. FAQ

 

Odkiaľ sa berie číslo 600 miliárd?

Odhaduje sa, že celková hodnota globálnych výdavkov na vesmírny sektor – zahŕňajúca prieskum vesmíru, satelitné technológie, vedecký výskum a komerčné projekty – už dosahuje približne 600 miliárd dolárov ročne. Do tejto sumy patria verejné fondy aj investície súkromných technologických gigantov. NASA, Európska vesmírna agentúra a firmy ako SpaceX či Blue Origin súťažia o ďalšie projekty: od výstavby moderných satelitov, cez pilotované misie na Mesiac, až po futuristické plány kolonizácie Marsu.

Je to ohromujúca suma, ktorá ukazuje, že ľudstvo nielen sníva o hviezdach, ale je ochotné za tieto sny zaplatiť veľmi vysokú cenu. Problém je v tom, že na Zemi vyzerá každodenná realita úplne inak. Pláže na celom svete sa topia v plastovom odpade. V žalúdkoch veľrýb a morských korytnačiek sa nachádzajú igelitové tašky, fľaše a iný odpad, ktorý sme my – ľudia – bezstarostne odhodili do prostredia. Odhaduje sa, že každý rok sa do oceánov dostane až 11 miliónov ton plastu a toto číslo stále rastie.

V svetle týchto faktov vzniká prirodzená otázka: či sme si nepomýlili priority?

 

Cena snov o hviezdach

Výdavky na vesmír nie sú len suché čísla – za miliardami dolárov stoja konkrétne projekty, ktoré rozpaľujú predstavivosť. NASA každoročne vyčleňuje viac než 25 miliárd dolárov na výskumné programy, z ktorých významná časť smeruje do programu Artemis, zameraného na návrat človeka na Mesiac a prípravu pôdy pre cestu na Mars. Európska vesmírna agentúra (ESA) takisto investuje do výskumných a satelitných misií, pričom ročne vynakladá približne 7 miliárd eur. Súkromné firmy – ako SpaceX Elona Muska či Blue Origin Jeffa Bezosa – míňajú miliardy na rozvoj raketových technológií a vesmírnej turistiky, ktoré majú zrevolucionizovať prístup do kozmu.

Rozsah týchto nákladov je pôsobivý, ale ešte viac zasiahne predstavivosť porovnanie. Odhaduje sa, že cena jednej pilotovanej misie na Mars môže dosiahnuť až 100 miliárd dolárov. Pre porovnanie – podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) – globálne zavedenie riešení na radikálne zníženie prísunu plastu do oceánov by vyžadovalo ročne približne 20 miliárd dolárov. Inými slovami, za cenu jednej výpravy na Červenú planétu by sa dalo financovať päť rokov intenzívneho boja s plastovou krízou na Zemi.

A predsa vo verejnom obraze vyhráva vesmír. Fotografie rakiet stúpajúcich ku hviezdam, pôsobivé pristátia modulov a vízie marsovských kolónií zapĺňajú titulné strany novín a vyvolávajú kolektívne nadšenie. Medzitým sa dráma oceánov odohráva potichu – ďaleko od objektívov. Mŕtve veľryby vyplavené na breh so žalúdkami plnými plastu sa zriedkavo stávajú symbolmi hodnými médií tak, ako je to v prípade rakety Falcon 9.

A v tom spočíva paradox: investujeme obrovské majetky do snov o nových svetoch, zatiaľ čo vlastný svet – jediný, na ktorom môžeme skutočne žiť – pomaly tonie v odpade.

 

Zem – planéta v kríze

Každý rok sa do oceánov dostane od 8 do 11 miliónov ton plastu. Je to, ako keby sme každú minútu vysypali do mora plne naložený nákladný automobil odpadu. Rozsah problému je taký obrovský, že vedci varujú: ak tento proces nezastavíme, do polovice storočia bude v moriach viac plastu než rýb – aspoň podľa váhy.

Plast nezmizne. Časom sa rozpadá na stále menšie častice – mikroplast a nanoplast – ktoré prenikajú všade. Dnes sa nachádzajú v rybách a morských plodoch, ktoré neskôr končia na našich stoloch. Objavujú sa v pitnej vode, v kuchynskej soli a najnovšie výskumy potvrdili ich prítomnosť aj v ľudskej krvi a pľúcach. To znamená, že plasty, ktoré mali byť symbolom pohodlia a pokroku, sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou ľudského tela – s doteraz neznámymi zdravotnými dôsledkami.

Najdramatickejšie dôsledky sú viditeľné tam, kde morské prúdy zhromažďujú odpad do obrovských zhlukov. Najznámejším príkladom je Veľká tichomorská odpadová škvrna, plávajúca medzi Kaliforniou a Havajom, s rozlohou päťkrát väčšou než Slovensko. Podobné škvrny však existujú aj v Atlantiku a Indickom oceáne. Na pobrežiach krajín juhovýchodnej Ázie – kde infraštruktúra odpadového hospodárstva zaostáva – sa pláže menia na skládky a miestne komunity žijú obklopené všadeprítomným plastom.

 

Nádej v jednoduchých, prirodzených riešeniach

Tvárou v tvár ohromujúcej vlne plastu môže človek nadobudnúť dojem, že ľudstvo uviazlo vo vlastnej pohodlnosti. A predsa existujú materiály, ktoré sprevádzajú ľudí celé stáročia a dnes sa môžu stať reálnou alternatívou k plastom. Jedným z nich je prírodný korek – obnoviteľná, biologicky odbúrateľná a plne ekologická surovina. Získava sa z kôry duba korkového, bez nutnosti vyrúbania stromu. Navyše, odstránená kôra po niekoľkých rokoch dorastie, takže výroba korka neničí lesy, ale naopak podporuje ich pretrvanie.

Porovnanie korka s plastom ukazuje obrovské rozdiely. Plast sa rozkladá stovky rokov a v praxi nikdy celkom nezmizne – rozpadá sa len na menšie a menšie častice, ktoré prenikajú do prostredia. Prírodný korek sa však úplne biologicky rozloží, bez zanechania toxických zvyškov. Z hľadiska odolnosti sú oba materiály porovnateľné – korek je odolný voči vlhkosti, pružný, ľahký a mimoriadne trvácny. No z pohľadu vplyvu na životné prostredie má korek jednoznačne navrch.

Preto návrat k jednoduchým, prirodzeným riešeniam – ako je korek – nepredstavuje krok späť, ale múdry posun k udržateľnej budúcnosti. Vo svete, kde veľryby hynú a moria sú plné plastu, môžu byť takéto alternatívy nielen symbolom, ale aj praktickým nástrojom zmeny.

 

Zhrnutie

Ľudstvo dnes míňa na prieskum vesmíru a satelitné technológie približne 600 miliárd dolárov ročne. Je to suma, ktorá vzbudzuje obdiv a ukazuje, aké ďalekosiahle sú naše ambície. Chceme objavovať nové svety, stavať základne na Mesiaci a pripravovať sa na misie na Mars. No zároveň sa na jedinej planéte, ktorú skutočne máme, odohráva globálna tragédia – oceány sa topia v plaste, zvieratá hynú so žalúdkami plnými odpadu a mikroplast preniká do nášho jedla, vody a krvi.

Kontrast je zarážajúci. Za zlomok ceny jednej misie na Mars by sme dokázali výrazne obmedziť množstvo plastu, ktoré sa dostáva do prostredia. No z hľadiska mediálneho obrazu a prestíže vyhráva vesmír nad problémami, ktoré sa dejú priamo pod našimi nohami.

Preto popri veľkých snoch o hviezdach potrebujeme aj jednoduché, praktické riešenia na Zemi. Príklad prírodného korka ukazuje, že riešenia môžu byť ekologické aj funkčné – dostupné tu a teraz, bez nutnosti siahať po umelých náhradách, ktoré otravujú životné prostredie.

Napokon otázka, ktorú by sme si mali položiť, znie: chceme investovať miliardy do snov o budúcnosti na iných planétach, keď naša vlastná planéta sa postupne stáva neobývateľnou? Možno je čas zmeniť perspektívu – pretože záchrana Zeme nie je o nič menej ambiciózna než cesta na Mars.

 

FAQ

1. Koľko tvoria globálne výdavky na vesmír?
Odhaduje sa, že štáty a súkromné firmy investujú do vesmírneho sektora približne 600 miliárd dolárov ročne. To zahŕňa vedecký výskum, vesmírne misie aj rozvoj satelitných technológií.

2. Prečo je plast v oceánoch takým veľkým problémom?
Každý rok sa do morí a oceánov dostane od 8 do 11 miliónov ton plastu. Tieto znečistenia ohrozujú život zvierat, ktoré odpad prehĺtajú, a zároveň sa rozpadajú na mikroplast, ktorý preniká do potravinového reťazca a napokon aj do ľudského organizmu.

3. Je mikroplast nebezpečný pre zdravie?
Hoci výskumy o dlhodobom vplyve mikro- a nanoplastu ešte prebiehajú, už dnes vieme, že tieto častice sa nachádzajú v ľudskej krvi, pľúcach a dokonca aj v placentách. Znamená to, že prenikajú do našich tiel a ich možné následky môžu zahŕňať hormonálne poruchy, zápalové procesy či ochorenia obehového systému.

4. Koľko by stálo obmedzenie plastu vo svete?
Podľa analýz UNEP by zavedenie účinných programov redukcie plastu stálo približne 20 miliárd dolárov ročne – čo je len zlomok toho, čo míňame na vesmír.

5. Môže korek nahradiť plast?
Nie vo všetkých využitiach, ale v mnohých áno. Prírodný korek sa osvedčuje ako uzávery fliaš, izolačný materiál, prvok interiérového vybavenia či alternatíva k doplnkom denného používania. Na rozdiel od plastu sa úplne biologicky rozloží, bez toho, aby zanechal toxické stopy v životnom prostredí.